Rada Združenia miest a obcí Záhoria (ZMOZ) sa stretáva s cieľom diskutovať a hľadať spôsoby, ako čeliť výzvam, ktoré ovplyvňujú rozpočty miest a obcí. Na stretnutí, ktoré sa konalo v stredu 22. novembra, bolo hlavnou témou zasadnutia otázka, ako sa vyrovnať s dopadmi inflácie a prípadné stratégie na zvládnutie situácie.
Daňové úpravy ako nevyhnutnosť
Starostovia a primátori prítomní na stretnutí poukázali na skutočnosť, že aj napriek maximálnemu úsiliu o šetrenie v oblasti výdavkov, sa zdá byť nevyhnutné zvyšovanie daní a poplatkov. Táto potreba vyplýva z nutnosti dodržiavať zákonné povinnosti stanovené zákonom o obecnom zriadení. Významným faktorom ovplyvňujúcim túto situáciu sú štátne opatrenia. A to aj vrátane daňového bonusu, zvýšených cien energií a rastu miezd v sektore školstva a verejnej správy.
Hľadanie rovnováhy medzi financovaním a službami
Predseda ZMOZ a primátor Senice, Martin Džačovský, zdôraznil, že každé mesto a obec hľadá cesty, ako zvládnuť situáciu so zníženými podielovými daňami. “Komunikujeme s poslancami, aby sme rozhodli, či ideme vypínať alebo obmedziť niektoré služby. V prípade, že ich nechceme obmedziť, čaká nás to negatívne vnímané zvyšovanie daní a poplatkov. Toto všetko si prechádzame a hľadáme konsenzus, aby zvyšovanie nebolo dramatické. Pri bytoch to môže byť 50 centov mesačne, pri domoch 2 až 3 eurá. Veríme, že to naši obyvatelia nebudú mať problém zaplatiť. Na druhú stranu im musíme poskytnúť služby, na ktoré sú zvyknutí,” uviedol Džačovský.
Financie na pokraji od roku 1989
Primátorka Skalice, Oľga Luptáková, konštatuje, že verejné financie sú v najťažšej situácii od Nežnej revolúcie. Štátne opatrenia tlačia samosprávy k zvyšovaniu daní, ak majú zachovať služby na súčasnej úrovni kvality. Tento názor potvrdzujú aj prognózy štátneho rozpočtu. Tam je naplánovaný nižší koeficient na žiaka pri súčasnom značnom náraste platov v oblasti vzdelávania a verejnej správy.
Kapitálové aktivity a rozvojové projekty
Mestá a obce doteraz záviseli na grantoch na realizáciu svojich kapitálových aktivít. Aby nezastavili rozvoj, sú nútené zvyšovať dane a poplatky. V Gbeloch sa napríklad počíta s 25 percentným navýšením. Primátor Gbelov, Martin Jahodka, zdôrazňuje, že hoci sa snažia občanov čo najmenej zaťažiť, bez zvýšenia daní nie je možné zostaviť rozpočet, ktorý by zabezpečil plnenie zákonných úloh mesta.
Konzervatívne rozpočtovanie ako nová norma
Zdenko Čambal, primátor Holíča, poukázal na to, že aktuálny rozpočet je najkonzervatívnejší za celé obdobie jeho pôsobenia. Zvýšenie cien energií bolo kompenzované iba čiastočne a transfer prostriedkov na zvýšenie miezd vo verejnej správe sa neudial.
Odpadové hospodárstvo a nové výzvy
Primátor Holíča tiež spomenul, že súčasťou finančných výziev je aj spracovanie odpadov. V Holíči sa navrhuje zvýšenie poplatku za odpad z 40 € na 50 €, pričom náklady na mechanicko-biologickú úpravu odpadov sú významnou položkou v rozpočte.
Nadchádzajúce zmeny a úľavy
Na záver, primátor Senice priniesol pozitívnu správu o tom, že termín povinnosti spracovávať odpady sa posúva na rok 2025, čo môže samosprávam poskytnúť dodatočný čas na prispôsobenie. Taktiež oznámil, že poplatok štátu za skládkovanie by sa nemal násobne zvyšovať, čo by mohlo zmierňovať finančný tlak na obce a mestá.
Výzvy, ktorým čelia mestá a obce v Záhorí, sú odrazom širšieho ekonomického prostredia. Združenie miest a obcí Záhoria sa snaží hľadať spôsoby, ako zabezpečiť služby pre obyvateľov aj v týchto náročných časoch.