Trnavský kraj Trnavský kraj – aktuálne informácie o regióne
Podobné články
Múzeum a Komunitný dom v Kútoch pozýva na Slávnostní otevrící STODOUY 1820 s koštúfkú vín. O záchranu historickej stodoly sa predovšetkým zaslúžilo občianske združenie Pjekné mjestečko, ktoré verilo v potenciál dedinky Kúty.
„Po dúhých 6 rokoch, kedy sme starú Héskovych (Klindovych) stodouu z roku 1820 rozebrali, jednotlivé časci ošetrili a fčíl ich presunuli do záhrady múzea v Kútoch – de stodoua už znova stojí – vás rádzi pozýváme na její slávnostní otevrící a posvjecení. Od 15.h bude úvodní suovo spojené s mauým vystúpením mužáckého zboru ze Staréj Brecuavy a domácích Kútňice, a Kúcanú. Samozrejmje, nebude chýbat ani doktor František Blažek, kerý bude primovat svoju skoro rodinnú cimbálovú muziku. Následne sa otevre aj koštúfka vína pro tých, kerí budú scet podporit našu činnost a zakúpjá si památní pohárek. Koštúfku pro vás organizujú naši muadí pachouci a dzífčence z místní chase a zahrajú aj LH Kamarádzi. Tešíme sa na šeckých navštevníkú a významých hoscí. Tešíme sa, že společne víc jak 200-ročnú stodouu doprovodzíme do svojej novéj éry, v keréj bude súžit pro činnost komunity v Kútoch,“ dopĺňa Múzeum a Komunitný dom v Kútoch.
Na otvorenie sú pozvaní potomkovia rodiny, ktorej stodola patrila, ale aj zástupcovia viacerých kultúrnych organizácií z regiónu či Trnavského samosprávneho kraja, ktorý projekt podporil.
Projekt stodoly v Kútoch
„Projekt stodoly sa objavil náhodou. Obec kúpila pozemok, na ktorom stála a vyhlásila, že s ňou v jej projekte nepočíta. Preto sme sa rozhodli, že ju zachránime z viacerých dôvodov. Jednalo sa o jeden z posledných prvkov miestnej architektúry. Ďalším aspektom bol obdiv k historickej hodnote objektu. Na tráme nad vstupným portálom je vyryté vročenie 1820, čo je skutočne rarita.
Takisto historicko-spoločenská hodnota bola motivujúca. Stodola bola na pozemku, ktorý v minulosti patril rodine Héskovcov a Klindovcov. Teda rodín, z ktorých vyšli najznámejší rodáci našej obce po ktorých máme v Kútoch pomenované i ulice. Z tejto rodiny pochádza i mama Eugeňa Suchoňa, ktorý často navštevoval Kúty a svojich bratrancov práve na tomto pozemku. To dokumentuje i časť jeho tvorby – spracované Kúcanské piesne.
Priestor stodoly s obdivuhodným pôdorysom 10x20m chceme využiť na stretávanie sa komunity, verejné podujatia a na ďalšie aktivity spojené s celým našim projektom Múzea a komunitného domu v Kútoch, ktoré dlhodobo budujeme,“ predstavil dôvody snahy o záchranu člen združenia Pjekné mjestečko Filip Húšťava.
Primárne bude slúžiť o.z.na vlastné účely
“Stodola bude primárne slúžiť o. z. Pjekné mjestečko na vlastné účely , teda skúšky MZ Kúcané, ŽSSk Kútnica, krojovej mládeži. Tiež na organizovanie vlastných podujatí – ako besedy “u cimbálu”, tvorivé dielne, workshopy, ochutnávky vína. Samozrejme vnímame aj atraktivitu priestoru pre komerčné využitie – súkromné oslavy, svadby, semináre, prednášky, školenia… ,“ dopĺňa za občianske združenie Richard Držka.
Z osudov jedného domu v Kútoch
Zdroj: Článok od autora PhDr. Richard Drška: Habent sua fata domus, Z osudov jedného domu v Kútoch bol uverejnený v časopise Záhorie 3/2016 Záhorské múzeum v Skalici.
Zrušenie poddanstva v roku 1848 a s ním súvisiace majetkové zmeny v držbe pôdy sa v priebehu druhej polovice 19. storočia pozitívne odrazili v živote slovenských roľníkov najmä sedliakov a majetkovom vzostupe, s ktorým ruka v ruke rástla aj ich všeobecná vážnosť v príslušnej lokalite – dedine či mestečku. Dôsledkami tohto procesu bola snaha zabezpečiť potomkom vzdelanie, najlepšie vysokoškolské, a tiež budovanie honosnejších sídiel, ktoré sa od svojho okolia odlišovali použitým stavebným materiálom i celkovým vonkajším výzorom, snažiacim sa napodobňovať meštiansku neoslohovú architektúru. Jedným z takýchto zachovaných objektov je dom so súpisným číslom 282 na dnešnej Bratislavskej ulici v Kútoch, v časti obce označovanej miestnymi ako Dzedzina. Je jednou z troch najstarších pôvodných častí obce (ďalšie dve Hribov a Kaniža – dnešná Brnenská ulica), kde sa koncentrovali obydlia najzámožnejších sedliakov a pred zrušením poddanstva i miestnych zemanov. Na majetkovú diferenciáciu obyvateľstva vo vzťahu k týmto častiam poukazuje aj staré kútske porekadlo: „Hribovjané dzelte sa, Dzedziňané smjejte sa!“
Uvedený objekt získal svoju podobu prestavbou v roku 1913. V súčasnosti je tvorený uličným obytným krídlom uprostred s prejazdom postaveným po celej šírke parcely, na ktoré vo dvore nadväzujú maštale. Zadné priečne krídlo po šírke parcely zaberajú chlievy a murovaná prejazdová stodola. Súčasťou hospodárskej usadlosti sú v humne situované stodoly, mladšia tehlová s drevenými výplňami, staršia drevená datovaná do roku 1820, resp. 1932, kedy bola zrejme opravovaná. Z architektonického hľadiska si pozornosť zasluhuje priečelie objektu reprezentačného charakteru, ukončené profilovanou korunnou rímsou. Ľavá časť domu od prejazdu má zachované pôvodné prvky v neoslohovom štýle – plastické kvádrovanie na nároží a prejazde, okná zdobené plastickými nadokennými rímsami, šambránami s pätkami, ktoré dosadajú na podokenné rímsy a plastické výplne okien v tvare písmena T. Zachované sú i maštale s murovanými klenbami segmentového tvaru a drevená stodola halového prejazdového typu s obdĺžnikovým pôdorysom rozmerov cca 9 x 20 m.
Okrem urbanistickej a architektonickej hodnoty sú zaujímavé aj historické a kultúrne súvislosti viažuce sa k objektu. Podľa tradície išlo pôvodne o zemiansku kúriu, ku ktorej patrilo v 19. storočí 25 jutár poľností. Dom bol označovaný ako inskripcia, čo bol špeciálny zmluvný pomer, keď zemepán nechával usadlosť v užívaní za verné služby, finančnú protihodnotu alebo kombináciu peňažnej, robotnej a naturálnej povinnosti. V 19. storočí dom vlastnila rodina Prochácková – Stanková, ktorá však vyšla na mizinu. Pred 1. svetovou vojnou dom i s poľnosťami kúpil na verejnej dražbe za 13-tis. zlatých kútsky rodák, pezinský farár Štefan Palkovič a odkázal ho svojim príbuzným v Kútoch. Podiely tu mali Anna Valachovičová (Gličková) 1/5, jej sestra Mária 1/5, Ján Balga 1/5, Uliša Balgová 1/5 a Mária Masarovičová 1/5. V roku 1913 vykúpili 3/5 domu bratia Ján a Vavri-nec – Lórenc Héskovci a zvyšné 2/5 získali ženbou s uvedenými sestrami Annou a Máriou. Na mieste starého domu postavili v tom istom roku nový, s terajšou historizujúcou fasádou. (Pri sanácii starého objektu sa našli na stenách pôvodné maľby.) Klenbené maštale v dvornom trakte domu boli postavené ešte v roku 1876.
S domom sú spojené osudy príslušníkov rodiny Stankovej, ako pôvodných majiteľov, i Héskovcov, ktorí tu bývali po nich. Dňa 11. mája 1869 sa v ňom narodil Ján Stanek. Bol vysokoškolsky vzdelaný, pôsobil ako veterinár za Rakúsko-Uhorska v srbskom Petrovci, neskôr v Myjave. Vlastnícky podiel tu mal do roku 1913 Ján Balga, narodený v Kútoch 23. septembra 1855 rodičom Jozefovi Balgovi a Helene Palkovičovej, ktorá bola sestrou uvedeného pezinského farára Štefana Palkoviča. Ján bol študentom slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, kde funkciu riaditeľa zastával jeho strýko Martin Čulen. V Kútoch založil a viedol sláčikovú hudbu, neskôr bol mestským pokladníkom v Pezinku. Jeho druhou ženou bola vdova po Imrichovi Stankovi, matka vyššie uvedeného Jána Stanka. Mal dcéru Serafínu Balgovú, ktorá bola matkou skladateľa, národného umelca Eugena Suchoňa. Bratanec Jána Balgu Štefan bol za Rakúsko-Uhorska školským dozorcom v Debrecíne.
Dňa 23. februára 1889 sa v dome narodil rodičom Jánovi a Anne, rod. Valachovičovej, syn Matej Hések, ThDr., katolícky kňaz, asesor, profesor skalického gymnázia, predseda Slovenského orla v Skalici, prekladateľ, autor náboženských meditácií Pieseň nemej matky, regionálny historik, autor rukopisu Kúty, archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918.
Dňa 29. februára 1892 sa tu rodičom Vavrincovi a Márii, rod. Valachovičovej, narodil syn Štefan Hések, ThDr., PhDr. katolícky kňaz, doktor teológie a filozofie, generálny vikár biskupa Jozefa Čárskeho, apoštolský protonotár, dlhoročný farár v Udavskom na východnom Slovensku, duchovný vodca, vychovávateľ a podporovateľ J. E. Jozefa kardinála Tomka.
Dňa 26. júla 1904 tu prišiel na svet syn rodičov Štefana a Filipíny, rod. Héskovej (sestra Mateja Héska), Ferdinand Klinda, JUDr., absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Počas štúdia zastával v rokoch 1927-28 funkciu predsedu Ústredia slovenského katolíckeho študentstva. Po ukončení štúdií bol tajomníkom a neskôr predsedom Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach, za Slovenského štátu člen podľa znenia zákona najváženejší ľudia štátu, a ktorá dávala odporúčania Slovenskému snemu, vláde i prezidentovi, bol tiež prezidiálnym šéfom Ministerstva hospodárstva (1939 – 1945) a členom správnych rád viacerých priemyselných podnikov a bankových spoločností, prispieval do novín a odborných hospodárskych časopisov. Postaral sa o reguláciu Moravy a Myjavy pri Kútoch a vybudovanie ochranných hrádzí. Po nástupe komunistov k moci v roku 1948 bol odsúdený na 3 roky straty občianskych práv. Jeho synom je prof. MUDr. Ferdinand Klinda (*1929), organový virtuóz a hudobný pedagóg. Dňa 26. augusta 1913 sa tu narodil i brat Ferdinanda Štefan Klinda, MUDr., absolvent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý pôsobil ako lekár internej kliniky v Bratislave u prof. Emanuela Filu, neskôr bol primárom interného oddelenia Štátnej nemocnice v Skalici. Jeho synom bol Ján Klinda, primáš ľudovej hudby Skaličan, ktorý zomrel v roku 1974 v mladom veku, ako 24-ročný.
Dom je v súčasnosti (rok 2016 red.) z väčšej časti majetkom obce Kúty, ktorá na základe uvedených skutočností a odporúčania Krajského pamiatkového úradu v Trnave prehodnocuje pôvodné rozhodnutie o úplnej sanácii objektu a hľadá vhodné využitie priestorov usadlosti.
Pramene a literatúra
Vyjadrenie KPÚ Trnava zo dňa 28. I. 2016 adresované obci Kúty.
Hések, Matej: Kúty – archeologický, historický a etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Kúty, 1954.
Rukopis, Archív Záhorského múzea v Skalici.
Biografický lexikón Slovenska, zväzok III. (G-H). Martin: Slovenská národná knižnica, Národný bibliografický ústav, 2007.
Biografický lexikón Slovenska, zväzok IV. (CH-Kl). Martin: Slovenská národná knižnica, Národný bibliografický ústav, 2010.
Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč, 2000.
Rebro, Karol: Urbárska regulácia Márie Terézie a poddanské úpravy Jozefa II. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1959.
