Obnova rašeliniska Hanšpíle na Záhorí zdroj: ŠOP SR
Obnova rašeliniska Hanšpíle na Záhorí zdroj: ŠOP SR

Obnova rašeliniska Hanšpíle na Záhorí

Obnova rašeliniska Hanšpíle na Záhorí v rámci projektu zachráni vzácne druhy a pomôže zmierňovať klimatickú zmenu.

Rašeliniská dokážu viazať uhlík efektívnejšie než lesy. Mnohé z nich však boli odvodňovaním či ťažbou rašeliny na Slovensku zničené. V rámci projektu „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ sa preto obnovuje 12 vybraných rašelinísk na Slovensku, medzi ktoré patrí aj rašelinisko v lokalite Hanšpíle na Záhorí. Informujú o tom Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie.

Rašelinisko v stredu 18.10. 2023 navštívia predstavitelia ŠOP SR a DAPHNE spolu s nórskou delegáciou donorov projektu, so zástupcom Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva vo Viedni aj s učiteľmi a žiakmi z Nórska. Exkurzie sa zúčastnia aj žiaci zo základnej školy z Plaveckého Štvrtku so svojimi pedagógmi, ktorí predvedú základné hydrologické merania priehľadnosti vody, pH či vodivosti. Súčasťou projektu je spolupráca so školami na vzdelávaní o týchto ohrozených biotopoch.

Lokalita Hanšpíle na Záhorí

Lokalita Hanšpíle je súčasťou chráneného areálu Rudava, ktorý je zároveň územím európskeho významu SKUEV0163 Rudava. Takisto je súčasťou Ramsarskej lokality Alúvium Rudavy. Pre ťažbu rašeliny a budovanie odvodňovacích kanálov územie degradovalo, no zachovali sa tam vzácne biotopy, ako napríklad slatinné rašelinisko s výskytom orchideí a slatinné jelšové lesy. V rámci projektu slatinné rašelinisko sa zrevitalizuje- odstránia trstinu a náletové dreviny a stabilizuje sa vodný režim, napríklad vďaka čiastočnému zasypaniu odvodňovacích kanálov a vybudovaniu prehrádzok.

Čiastočne sa nachádza v katastri obce Plavecký Peter patriacom do okresu Senica v Trnavskom kraji a čiastočne v katastri Záhorie (vojenský obvod), okres Malacky, Bratislavský kraj.

Projektové lokality sú prevažne na pravej strane zregulovaného toku rieky Rudava. Časť záujmového územia bola poznamenaná ťažbou rašeliny v 60-tych rokoch. Po ťažbe zostali na lokalite menšie vodné plochy využívané rybármi. Na ďalšej odťaženej časti ostali fragmenty pôvodnej rašelinnej a slatinnej vegetácie. Tieto sú v súčasnosti ohrozované expanziou trstiny obyčajnej (Phragmites australis) a zmladzovaním jelše lepkavej (Alnus glutinosa). Preto sa tu každoročne vykonáva kosenie biomasy a jej následné odstraňovanie, čo má za následok potláčanie týchto druhov v prospech vysokých ostríc a bezkolencových porastov.

Negatívny vplyv v súčasnosti spôsobujú problémy s deficitom vodných zrážok, ktorý je znásobený  odvodňovacími aktivitami spred cca 60-tych rokov, kedy boli v území vykonané odvodňovacie práce a napriamený pôvodný tok rieky Rudava.

Napriek vyššie uvedeným negatívam je riešené územie stále tvorené pestrým komplexom biotopov: Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz, Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, Lk4 bezkolencové lúky, Lk10 Vegetácia vysokých ostríc, Ls3.6 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy, Ls7.4 Slatinné jelšové lesy, Lk11 trstinové spoločenstvá mokradí.

Takisto sa tu vyskytujú viaceré vzácne druhy rastlín. Najvýznamnejším je výskyt hľuzovca Loeselovho (Liparis loeselii), keďže ide o poslednú zachovalú lokalitu tohto druhu na Záhorí. Z ďalších zaujímavých ohrozených a chránených druhov tu boli zistené iskerník veľký (Ranunculus lingua), ostrica blšná (Carex pulicaris), ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa), rašelinníky (Sphagnum sp.), bublinatka menšia (Utricularia minor), kruštík močiarny (Epipactis palustris).

V jelšových porastoch s pestrou skladbou drevín (brezy, duby, bresty, jasene, krušiny) sú vhodným biotopom pre mnoho druhov vyšších húb. Z chránených druhov tu boli nájdené muchotrávka jelšová (Amanita friabilis) a rýdzik fialovkastý (Lactarius lilacinus). Z ohrozených druhov sa vyskytovali hríbovník jelšový (Gyrodon lividus), rýdzik machový (Lactarius omphaliformis).

Keďže ide o mokradné biotopy nie je prekvapením, že tu boli zistené aj vzácne a chránené druhy vážok ako šidielko ozdobné (Coenagrion ornatum), vážka (Leucorrhinia pectoralis), šidlo lúčne (Brachytron pratense) a vážka žltoškvrnná (Sympetrum flaveolum).

Hanšpíle zdroj: ŠOP SR

Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch

Základné informácie o projekte

Názov projektu_SK: Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch

Názov projektu_EN: Ecohydrological Restoration of Peatlands in the Carpathians

Číslo projektu: ACC04P02

Program:  Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (SK-Klíma)

Prijímateľ: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Partneri:

DAPHNE Inštitút aplikovanej ekológie (Partner projektu 1)

Mesto Spišská Belá (Partner projektu 3)

Norwegian Institute for Nature Research – NINA (Partner projektu 4)

Trvanie projektu: 02/2022 – 04/2023

Rozpočet: 983 725,00  EUR

Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ (ďalej len „NFM Rašeliniská“) získal grant z Nórska v sume 983 725,00  EUR. Projekt bol spolufinancovaný v sume 147 593,00 € zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je znížiť emisie CO2 obnovou degradovaných rašelinísk a regeneráciou ich funkcie ako zachytávačov uhlíka. Projekt sa bude zaoberať obnovou 12 lokalít rašelinísk na Slovensku s cieľom zastaviť ich degradáciu realizáciou dobre cielených hydrologických obnovných opatrení a aplikáciou klimaticky zodpovedného manažmentu rašelinísk na ploche 352,18 ha (3 521 800 m2). Pilotné lokality sa použijú na demonštráciu osvedčených postupov manažmentu rašelinísk príslušným zainteresovaným stranám na miestnej a národnej úrovni. Na základe ich testovania na projektových lokalitách budú pripravené usmernenia osvedčených postupov pre trvalo udržateľný manažment zalesnených rašelinísk na miestnej  a národnej úrovni. Zvýši sa informovanosť o opatreniach na zmiernenie zmeny klímy a adaptačných opatreniach súvisiacich s rašeliniskami. Spolupráca a zapojenie príslušných miestnych zainteresovaných strán a miestnych komunít zabezpečí dlhodobú udržateľnosť projektu.

Nórske granty predstavujú príspevok Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Nórsko prostredníctvom Nórskych grantov prispieva k znižovaniu ekonomických a spoločenských rozdielov a k posilňovaniu vzájomných vzťahov s prijímateľskými štátmi v strednej a východnej Európe a v Pobaltí.

O Angelika Mičeková

Pozri aj

Ilustračné foto Zdroj: Pixabay

Súťaž Vráťme knihy do škôl motivuje deti čítať aj písať

Odštartovala súťaž Vráťme knihy do škôl. Súťaž organizuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v spolupráci s …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *