Borská nížina územie viatych pieskov a borovicových lesov v Záhorskej nížine

Borská nížina je geomorfologický celok v Záhorskej nížine, plošne najväčšie územie viatych pieskov s rovinatým až pahorkatinným reliéfom s prevahou borovicových lesov.

Na juhu a východe hraničí s Malými Karpatmi, na severovýchode s Myjavskou pahorkatinou a na severe s Chvojnickou pahorkatinou a Dolnomoravským úvalom. Na západe je oddelená riekou Morava od nížin Viedenskej kotliny v Rakúsku. Najvyšším bodom Borskej nížiny je kopec Mária Magdaléna (297 m) pri osada Habány.

Približne v strede cesty medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom vás privíta púštna krajina. Budete stáť na vrchole pieskovej duny, pod ktorou objavíte mokraď s rušným životom jej drobných obyvateľov.

Borská nížina – 7 podcelkov a 1 geomorfologickú časť

• Bor
  • Lakšárska pahorkatina
• Dolnomoravská niva
• Gbelský bor
• Myjavská niva
• Novoveská plošina
• Podmalokarpatská zníženina
• Záhorské pláňavy

zdroj: Wikipédia

zdroj fotiek: NaZahori.sk