Trnavský kraj Trnavský kraj – aktuálne informácie o regióne
Podobné články
Vo fonde Etnológie Záhorského múzea v Skalici sa nachádza viac ako 30 rôznych zbierkových predmetov, ktorých používanie bolo späté s veľkonočnými sviatkami. Informovalo o tom Záhorské múzeum.
Najčastejším symbolom sú vajíčka
Ich najčastejším symbolom sú vajíčka, ktoré odkazujú na znovuzrodenie, nesmrteľnosť a návrat jari. V zbierkach múzea nájdeme viacero predmetov súvisiacich s ich uskladnením, transportom alebo stolovaním: patria k nim prútený košík na vajíčka zo Sobotišťa, drevené kalíšky zo Skalice a dva drevené stojany na vajíčka z Gbiel a Skalice.
Ozdobné kraslice sú v zbierkach zastúpené kolekciou zo Skalice z druhej polovice 20. storočia, ktorú tvorí celkovo 15 kusov. Vyfúknuté slepačie vajíčka sú ozdobené rôznymi technikami – ručne maľovaným farebným dekorom, batikovaním, oblepením farebnou bavlnkou a perforovaním.
Symbol Veľkej noci je aj baránok
K symbolom Veľkej noci patrí aj baránok. V kresťanskej vierouke odkazuje na Ježiša Krista – Baránka Božieho (Agnus Dei), ktorý sa ako Syn Boží obetoval za odpustenie hriechov. Motív baránka je v zbierkach zastúpený prevažne v podobe hlinených glazovaných kuchynských foriem. Slúžili na prípravu koláčov z kysnutého cesta, ktoré sa piekli najmä na Veľkú noc.
Celkovo ide o tri hlinené glazované formy zelenej, okrovej a hnedej farebnosti pochádzajúce z medzivojnového obdobia zo Skalice. Rozmermi priemerne dosahujú šírku do 30 cm, výšku 15 cm a hĺbku do 20 cm. Tvar barančeka nájdeme aj v sade 38 malých plechových formičiek z medzivojnového obdobia zo Skalice.
Veľkonočné šibanie – šlahačka
Veľkonočné šibanie nazývané na Záhorí šlahačka sa nezaobišlo bez korbáčov upletených z vŕbových prútov. Mládenci si ich neraz zaobstarali už počas pôstu a plietli na Veľkonočnú nedeľu. Slobodné dievčatá, ktoré potom vyšibali, uväzovali naň farebné stužky. Odmenou boli maľované vajíčka, koláč, prípadne drobné peniaze.
Pletený korbáč v zbierkach múzea je zhotovený z ôsmich vŕbových prútov, rúčku má obtočenú kôrou. Má dĺžku 74 cm a zachoval sa bez výzdoby, pochádza približne z polovice 20. storočia zo západného Slovenska.
Zdroj: Záhorské múzeum Skalica
