Trnavský kraj Trnavský kraj – aktuálne informácie o regióne
Jarná rovnodennosť označuje okamih, keď Slnko prekročí nebeský rovník, pomyselnú čiaru na oblohe, ktorá vedie priamo nad zemským rovníkom. V tomto okamihu je Slnko priamo nad zemským rovníkom a dĺžka dňa a noci je na Zemi takmer rovnaká. V roku 2024 nastal tento moment v stredu 20. marca o 04.06 hodine stredoeurópskeho času (SEČ). Na severnej pologuli Zeme je dnes prvým jarným dňom, na južnej pologuli prvým jesenným.
V tento deň vstupuje Slnko do znamenia Barana. Deň i noc budú rovnako dlhé. Začína optimistické obdobie, kedy budeme mať počas dní viac svetla a jasu, lebo sa noci budú postupne krátiť a dni predlžovať.
Rovnodennosť
Rovnodennosť (ekvinokcium) je okamih, v ktorom Slnko počas svojho zdanlivého ročného pohybu prechádza priesečníkom rovníka s ekliptikou. Vtedy je na celej Zemi deň rovnako dlhý ako noc. Pri prechode Slnka z južnej pologule na severnú nastáva jarná rovnodennosť .
Slnko sa na svojej zdanlivej ročnej dráhe po oblohe dostalo do priesečníka s rovníkom. V deň jarnej rovnodennosti svieti priamo na rovník, čo znamená, že obyvatelia rovníka majú na pravé poludnie Slnko kolmo nad hlavou. Na celej zemeguli, okrem presných zemepisných pólov, je dĺžka dňa aj noci rovnaká.
Jarná a jesenná rovnodennosť
V čase jarnej rovnodennosti sa začína na severnej pologuli jar a na južnej pologuli jeseň. Počas jesennej rovnodennosti nastáva na severnej pologuli jeseň a na južnej pologuli jar.
V deň jarnej a jesennej rovnodennosti je na všetkých miestach na Zemi deň s rovnakou dĺžkou slnečného svitu – 12 hodín (výnimku tvorí južný a severný pól). V tento deň na severnom póle prvýkrát po šiestich mesiacoch vychádza Slnko – končí sa polárna noc a nastáva polárny deň. Na južnom póle nastáva presne opačný jav. Slnko zapadá, končí sa polárny deň a nastáva polárna noc.
Podobne ako deň zimného slnovratu patril aj príchod jari k najväčším sviatkom ľudstva v predkresťanskej ére. Na Slovensku sa jarné ročné obdobie vítalo vynášaním Moreny, slamenej figuríny odetej do ženských šiat. Morena symbolizovala slovanskú bohyňu zimy a smrti. Figurínu nosili ľudia po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto odoženú od seba choroby a smrť. Zvyk rozlúčky so zimou a privítania jari sa na Slovensku uchoval aj po prijatí kresťanstva.
Jarnou rovnodennosťou na Severnom póle začína polročný deň – Slnko je tam stále nad obzorom a zapadne až 23. septembra. Celkom opačne je to na Južnom póle – v Antarktíde. V súčasnosti sa tam začína polárna noc, ktorá bude trvať tiež pol roka.
Rovnodennosť nenastáva každý rok v rovnakom čase
Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho a vkladanie priestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok. Dátum 21.marec, ktorý sa uvádza v učebniciach, platil iba v prvých dvoch desaťročiach tohto storočia. Teraz už neplatí a vyskytuje sa už len každý tretí rok po roku priestupnom.
Od roku 2012 je jarná rovnodennosť vždy 20. marca a od roku 2048 sa bude objavovať aj 19. marca. Návrat k pôvodnému 21. marcu nastane až po vynechaní priestupného dňa v roku 2100, 2200 a 2300.
Prvý jarný deň a tradície na Slovensku
Ľudovo sa deň jarnej rovnodennosti označuje ako prvý jarný deň. V našej krajine bol v minulosti spájaný s rôznymi slovanskými tradíciami a zvykmi. Jedným z nich, veľmi starým, ešte predkresťanským zvykom je vynášanie Moreny, slovanskej bohyne smrti a zimy. Predstavovala ju slamená figurína oblečená do ženských šiat, ktorú ľudia nosili po dedine a nakoniec ju hodili do potoka alebo spálili. Verili, že takto vyženú choroby, ba aj smrť.
Tento zvyk sa chápal rozlične. Podľa jedných slamená figurína symbolizovala zimu, ktorej zničenie malo otvoriť cestu pre nástup jari a po nej leta. Podľa iných zase ide o personifikovanú smrť, ktorej odstránenie malo zaistiť všeobecnú prosperitu celému lokálnemu spoločenstvu. Väčšinou Morenu vynášali dve nedele pred Veľkou nocou, na tzv. Smrtnú nedeľu. U nás sa zasa tento zvyk spája s prvým jarným dňom.
Morena – slamená figurína ženy, symbol zimy, smrti
Od stredoveku nosili po slovenských dedinách figurínu ženy, zriedkavejšie muža, ktorú nakoniec hodili do vody, alebo spálili. Verili, že tak vyženú z obce choroby, smrť, urýchlia odchod zimy. Najstarší doklad o tomto zvyku na území Slovenska je zo 16. storočia. Tento zvyk má korene v predkresťanskom období, keď ľudia verili, že prírodu ovládajú nadprirodzené sily, ktorých konanie možno ovplyvniť. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období.
Zdroje: www.astroportal.sk, www.enviroportal.sk
