VIDEO: Lucia prichádza v piatok 13-teho

Lucia prichádza v piatok 13-teho: Piatok trinásteho podľa rozšírenej povery sa považuje za nešťastný deň. V decembri 2024 je spojený s Luciou.

Ste poverčivý z piatka 13-teho?

foto: facebook

Strach z takého piatku sa nazýva paraskavedekatriafóbia alebo paraskevidekatriafóbia ako špeciálna forma triskaidekafóbie – fóbie (strachu) z čísla trinásť.

Pôvod povier o piatku trinásteho sa spája pravdepodobne iba od stredoveku so skutočnosťou, že práve trinásť ľudí sa zúčastnilo na poslednej večeri Ježiša Krista, ktorý bol ukrižovaný na Veľký piatok. Možno ho tiež spojiť s faktom, že podľa lunisolárneho kalendáramuseli mať niektoré roky trinásť mesiacov, kým podľa solárneho gregoriánskeho kalendára a lunárneho islamského kalendára má každý rok vždy dvanásť mesiacov. Ďalší možný pôvod tejto povery pochádza z nórskej mytológie. Dvanásť bohov malo hostinu vo Valhalle. Zlomyseľný Loki prerušil oslavu ako nepozvaný trinásty hosť a naaranžoval, že Hod, slepý boh temnoty, vystrelil na Baldura, boha radosti a šťastia, šíp s imelovým hrotom. Baldur bol zabitý a Zem bola uvrhnutá do radosti a smiechu.

Niektorí tiež hovoria, že uväznenie Jacquesa de Molay, veľmajstra Rádu templárov, a 60 vysokopostavených rytierov v piatok, 13. októbra 1307 kráľom Francúzska Filipom IV. je skutočný pôvod tejto povery. V tento deň chytili, uväznili a potom mučili tisíce templárov. Po ich „priznaní“ boli popravení. Od tohto dňa ho nasledovníci templárov považovali za diabolský a nešťastný deň.

Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc

foto: facebook

Deň svätej Lucie (13. december) sa pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582 považoval za najkratší deň v roku. Z tohto dôvodu ho ľudia vnímali ako najnebezpečnejší zo strany temných síl, ktoré ľuďom i zvieratám škodia a najvýznamnejší zo stridžích dní. Lucia, v rozpore z kresťanskou tradíciou, v ľudových poverách vystupovala ako najväčšia bosorka.

Zo strachu pred nečistými silami sa robili viaceré opatrenia, ktorých úlohou bolo ochrániť ľudí, domácnosť a celý statok. Ako ochranný prostriedok sa používal cesnak, svätená voda, dym z voňavých bylín a mnoho ďalšieho. Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť, avšak potrebovali na to rôzne neobyčajné predmety. Najvýznamnejší bol tzv. luciový stolček, ktorý sa vyrábal špeciálnym spôsobom od Lucie do Vianoc. Strigy mohol uvidieť len ten, kto sa naň posadil v kruhu opísanom trojkráľovou kriedou a svätenou vodou.

Obľúbené boli aj rôzne ľúbostné veštby. Podľa najznámejšej z nich si na Luciu dievčatá pripravili 13 papierikov. Na dvanásť papierikov napísali rôzne mužské mená, trinásty zostal prázdny. Papieriky poprekladali alebo poskrúcali a počas nasledujúcich dní ich po jednom pálili. Predposledný lístok spálili  na Štedrý deň ráno, ostávajúci lístok otvorili v ten istý deň večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom dievčinho budúceho manžela. Dievča, ktorej ako posledný papierik zostal prázdny, sa v nasledujúcom roku nemala vydať.

Najcharakteristickejším zvykom v tento deň bolo chodenie Lucií, za ktoré sa preobliekali zväčša ženy, v niektorých regiónoch aj muži. Nosili biely odev, prípadne bielu plachtu. Na hlave mali uviazanú bielu šatku, ktorá bola čo najviac stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. V niektorých prípadoch si tváre zakrývali plátenou handričkou (plátenka). Tvár si Lucie poprášili múkou, niektoré si robili zuby zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, druhá husie krídlo na zametanie pavučín. Tatko ustrojené chodili po domácnostiach, obvykle nič nehovorili a symbolicky bielili steny a vymetali kúty. Obchôdzku často sprevádzali rôzne nezbedníctva a žarty. Ak ich niekto nechcel vpustiť do domu, natreli mu vápnom okná.

zdroj: WIKIPEDIA