Archív tagu: obce a mesta

S územím obce Stará Myjava sú spojené začiatky mesta Myjava. Roku 1586 sa v tunajšom údolí riečky Myjava začalo tvoriť prvé jadro obce s kostolom, farou a školou. Roku 1711 sa však administratívna i cirkevná správa obce preniesla na perspektívnejšie územie dnešnej Myjavy a pôvodné jadro sa zmenilo na osadu.

Prvé osídlenie územia Brezovej bolo dosiaľ kladené do staršej doby bronzovej (pohrebisko v Brezovej-Štverníku). V septembri a októbri roku 2006 však prebehol na vrchu Baranec nad Brezovou krátkodobý záchranný a zisťovací archeologický výskum, ktorý posunul počiatok osídlenia územia Brezovej hlbšie do minulosti, do eneolitu – neskorej doby kamennej.

Obec bola založená v roku 1955 odčlenením z Veľkej obce Myjava, ktorá zaberala do roku 1955 všetky rozsiahle kopanice, a to Brestovec, Stará Myjava, Poradie, Rudník, Jablonka, bývala osada u Baranov a Polianka.

Obec Borinka leží v nadmorskej výške 203 metrov, 20 km severne od Bratislavy v okrese Malacky, v doline Stupavského potoka na juhozápadnom okraji Malých Karpát.

V  roku 2020 ukončilo mesto Senica rekonštrukciu bývalého Letohrádku, ktorý väčšina Seničanov pozná pod názvom Sokolovňa, aby s novým šatom dostal nový názov Múzeum Senica.

Myjava bola založená roku 1586 a prvotne osídlená obyvateľmi utekajúcimi pred Turkami z južných častí dnešného Slovenska. Už predtým síce existoval na území dnešnej Myjavy majer Myjava (prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1436), avšak jeho vlastník, čachtický feudál František Nádašdy, si chránil poľnohospodársku pôdu v jeho okolí, a preto prvá dedina Myjava vznikla severnejšie, už v pásme …

Medzi Malými Karpatmi a riekou Moravou sa rozprestiera rovina pretkaná borovicovými lesmi. ktorej centrom boli Malacky. V stredoveku cez túto obec prechádzala dôležitá obchodná cesta z Bratislavy do Šaštína, Brna a Olomouca.

Prvé dôkazy o existencii pravekého človeka v tomto regióne sa získali zo štrkovne v katastri Čáčova. Z profilu sa podarilo zachrániť dve mamutie stoličky, úlomok skla a niekoľko úlomkov kostí, ktoré dovoľujú predpokladať, že na tomto území sa pravdepodobne nachádzalo táborisko pravekých lovcov mamutov.

Povesť o skalickej šibenici je dobre známa nielen na Záhorí. Do povedomia sa dostala najmä vďaka slovenskému spisovateľovi a skalickému učiteľovi ešte z čias Rakúsko-Uhorska Ferdinandovi Dúbravskému.