Archív tagu: obce a mesta foto

Dojč, rozľahlá obec s bohatou minulosťou, leží pri starej ceste, ktorá viedla z Moravy cez Šaštín – Stráže, Senicu, Jablonicu a Malé Karpaty do Trnavy.

Prvá historická správa o Gbeloch pochádza z roku 1392. Gbely vtedy patrili medzi významné sídla na Záhorí, lebo mali vlastnú faru. Názov obce je zrejme kumánskeho pôvodu.

Dnes si pripomíname nedožité sté výročie narodenia Vladimíra Jamárika z Kunova (21. 9. 1921 – 5. 9. 2011). Tejto významnej osobnosti, pedagógovi, zanietenému regionálnemu archeológovi, historikovi, učiteľovi, etnografovi a vydavateľovi vlastivedného časopisu bola udelená pocta odhalením kolieska na Záhoráckej stene slávy na Dome kultúry Senica.

Osídlenie oblasti siaha už do obdobia  eneolitu, čoho dôkazom sú vykopávky v susednom meste Šaštín–Stráže. V slovanskom období od 6. storočia a hlavne veľkomoravskom období, územie participovalo na živote blízkych centier hlavne v okolí Mikulčíc. Celá táto oblasť bola charakteristická hlavne vidieckym osídlením.

Železničná stanica Vrbovce leží na moravsko-slovenskom pomedzí. Zaujímavosťou je, že sa na územie Slovenska „dostala“ až po zámene niektorých území s Českou republikou 25. júla 1997. Dovtedy patrila časť Vrboviec Šance, kde sa stanica nachádza, k Českej republike a bola známejšia pod názvom U Sabotů.

V obci Koválovec si v auguste pripomínajú 200. výročie existencie Kostola sv. Martina z Tours. 

V Jablonici zriadili pamätnú izbu, ktorá pripomína zvyky, obyčaje ale aj život v dedine v minulosti. O izbu a zachovanie pamiatok sa pričinili predovšetkým Anna Dingová a Anna Kováčová.

V  obci Hradište pod Vrátnom, ktorá sa nachádza v nádhernej prírode obklopená lesmi, si pripomenuli novým pamätníkom miestneho pekára Štefana Masára, ktorého mučili a popravili fašisti 31. marca 1945. Stalo sa tak len 5 dní predtým, ako sovietski a rumunskí vojaci obec oslobodili. Nedožil sa ani narodenia svojej druhej dcéry. „Tragický osud Štefana Masára sa začal napĺňať v noci na Veľký …

V záhoráckej obci Plavecký Peter sa môžu pochváliť jedinečným sadom, v ktorom pestujú na 40 hektároch čučoriedky. Zaujímavosťou je aj fakt, že všetkých 60 ton, ktoré dopestujú, dokážu predať na slovenskom trhu.

Mesto Senica zrekonštruovalo budovu bývalého Letohrádku, ktorý väčšina Seničanov pozná pod názvom Sokolovňa, aby s novým šatom dostal nový názov Múzeum Senica.