Trnavský kraj Trnavský kraj – aktuálne informácie o regióne
Sochár František Draškovič sa narodil 5. apríla 1911 v obci Mást (dnes súčasť Stupavy). Venoval sa najmä monumentálnej tvorbe a vytvoril napríklad sochy na fasáde Divadla Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave. Jeho práca bola súčasťou sochárskeho podujatia vo výtvarnej súťaži na letných olympijských hrách v roku 1936.
František Draškovič je príslušník Generácie 1909, najpočetnejšej výtvarníckej generácie na Slovensku.
Štúdiá a štipendijný pobyt
V rokoch 1928 – 1931 študoval na Štátnej priemyselnej kamenosochárskej škole v českých Hořiciach. Pokračoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Bohumila Kafku. Za plastiku s názvom Atlét, ktorá zobrazovala vzpierača tesne pred výkonom, bol ocenený ročným štipendijným pobytom na Accademia di Belle Arti v Ríme u profesora A. Zanelliho, na ktorej v roku 1938 ukončil svoje štúdiá.
Počas II. sv. vojny žil v Novom Meste n./ Váhom
Po skončení štúdií cez druhú svetovú vojnu žil a pedagogicky pôsobil v Novom Meste nad Váhom, kde vznikli jeho vrcholné sochárske diela s nevšedným zmyslom pre utrpenie nevidiaceho (Slepý chlapec, bronz, 1943) s psychologickým ponorom (Kurič, bronz, 1943-1944), malebnou modeláciou portrétu (Ľudmila Podjavorinská, bronz, 1944), končiac vrcholným dielom diagonálne do šírky situovaného dynamického súsošia (Vzkriesenie, bronz, 1944, všetko zo zbierok Záhorskej galérie) ako sugestívneho generačného symbolu vyjadrenia presvedčenia sochára o znovuzrodení života a obnovu všetkého zdevastovaného po skončení mnohoročného vojnového utrpenia.
Usadil sa v Bratislave
Po druhej svetovej vojne sa umelec natrvalo usadil v Bratislave, kde sa aktívne zapojil do výtvarného života a vytvoril niekoľko monumentálnych diel. Svoju činnosť zameral aj na zobrazenie ľudskej figúry, ktorá bola nahá. Vo výtvarnom poňatí sa usiloval zobrazovať ľudskú bytosť ako nositeľku krásy a radosti zo života.
Realizácie F. Draškoviča
Z jeho ateliéru pochádzajú plastické reliéfy na novej radnici v Bratislave (1948) aj akty pôvodne troch múz (1953) na vstupnom portáli dnešného Mestského divadla P. O. Hviezdoslava. Kvôli nevhodne zvolenému materiálu sa však dodnes na fasáde zachovali iba dve, tretiu museli pre zlý stav odstrániť už v roku 1955.
V roku 1972 odhalili v Bratislave – na rohu Záhradníckej a Karadžičovej ulice – fontánu, na ktorej sa vyníma Draškovičova bronzová plastika v podobe mladej dievčiny sediacej na jej okraji. V hlavnom meste Slovenska vytvoril umelec celú plejádu voľne stojacich plastík, najmä aktov.
Práca s drevom a hlinou
V posledných rokoch života sa František Draškovič, najmä zo zdravotných dôvodov, zaoberal prácou s drevom a hlinou, ktorá bola fyzicky menej náročnejšia. V roku 1975 vytvoril diela Dievča a bustu Portrét Janka Alexyho.
Pomníky padlým hrdinom
Pracoval tiež na pomníkoch vojnovým padlým hrdinom. Spolu s G. A. Žeravíkom je autorom Pomníka padlých v prvej a druhej svetovej vojne a Karola Bórika v Beckove. V roku 1963 bolo dielo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Draškovičove diela sú v Slovenskej národnej galérii v Bratislave aj v Národnej galérii v Prahe. Zomrel 3. júna 1979 v Bratislave.
Zdroj: wikipedia.org a wikimedia.org
