Primátor Serede Ondrej Kurbel zhodnotil rok vo funkcii

Ondrej Kurbel nastúpil v novembri 2022 na pozíciu primátora Serede. Po niečo viac ako roku sa obzrel za prvým rokom v tejto funkcii, ale jeho pohľad už smeroval najmä do budúcnosti, čo mesto v najbližšej dobe čaká.

Čo považujete za vaše hlavné úspechy a úspešne zrealizované projekty počas prvého roka vo funkcii?

• Medzi hlavné úspechy považujem to, že napriek hektickému času, keď sme potrebovali dobehnúť dva veľké projekty v rámci regenerácie vnútroblokov, tak sme sa dokázali ako mesto zapojiť aj do ďalšej výzvy na obnovu a rekonštrukciu športovísk v meste. Boli sme úspešní a z viac ako 500 žiadateľov sme sa dostali medzi 39 samospráv, ktoré boli podporené a obnovili sme športoviská v hodnote ďalších 320.000 eur. Ukončili sme tieto investičné akcie, či už ide o regeneráciu vnútrobloku na Garbiarskej a na Dionýza Štúra II, ale aj športoviská pre obyvateľom, ktorí ich môžu užívať.

Najmä realizácia štyroch športovísk bola mimoriadne rýchlym procesom?

• Áno, výzva vyšla vlastne začiatkom leta s tým, že sme museli vo veľmi krátkom čase spracovať projektové dokumentácie a podať žiadosť. Následne sme vyhlásili verejné obstarávanie a v priebehu polroka celý tento proces až po výstavbu a odovzdanie musel byť dokončený, čo je naozaj krkolomné. Som rád, že sa nám to všetko podarilo v tomto čase stihnúť a ukončiť tak, aby sme mohli dielo odovzdať.

Prvý rok v novom prostredí je vždy náročný. Na aké výzvy ste narazili a ako ste ich riešili? Podľa zmien na úrade je vidieť, že ste sa museli vysporiadať aj s personálnymi problémami.

• Na akomkoľvek úrade, kde bolo 12 rokov jedno vedenie, je problém, keď príde niekto nový. Nie každý je ochotný akceptovať zmenu, čiže áno, veľmi veľa výziev bolo aj personálnych. Ale najťažšie výzvy, ktoré ma čakali, tak boli investičného charakteru. To znamená rozpracovaný a neukončený projekt rekonštrukcie futbalového štadióna, kde sme ako mesto museli vrátiť dvojmiliónovú dotáciu. Mesiac som naozaj veľmi veľa energie a času venoval tomu, aby som skúsil zvrátiť ten stav, že ju musíme vrátiť. Pokúsil som sa nielen cez štátnych tajomníkov na ministerstvách nájsť možné cesty, ktoré by nám umožnili pokračovať v tej rekonštrukcii a nevrátiť dotáciu. Nebolo to možné. Ďalší problém, ku ktorému som sa musel postaviť počas prvého roka, bolo náhle uzavretie mosta ponad železnicu Slovenskou správou ciest, ktorá je správcom tejto cesty. Máme samozrejme doteraz obrovské problémy s tým, že mesto je rozdelené na dve časti. Neustále sa snažíme hľadať riešenia ako urýchliť proces, aby sa situácia vrátila do normálu.

Ako hodnotíte doterajšiu spoluprácu s mestským zastupiteľstvom?

• Spolupráca s mestským zastupiteľstvom je korektná. Myslím si, že vždy je náročné pracovať v pozícii, kedy v rámci zastupiteľstva zo štyroch kandidátov na primátora v ňom sedia vaši traja protikandidáti. Ale napriek tomu sa chcem poďakovať za korektnú a myslím si, že slušnú debatu. Chce to ešte nejaký čas, aby sme si našli k sebe cestu a možno vyššiu mieru dôvery a ja verím, že si ju časom zaslúžim.

A čo sa týka spolupráca s ďalšími lokálnymi aktérmi ako je verejný sektor a podnikatelia?

• Ja mám úzku spoluprácu najmä s tretím sektorom, v rámci ktorého som sa aktívne zúčastňoval verejného života v meste. Som veľmi rád, že táto spolupráca naďalej pretrváva. Čo sa týka podnikateľského prostredia, mám záujem nastaviť nový spôsob komunikácie medzi mestom a podnikateľmi. Popri všetkých problémoch mesta sa mi zatiaľ nepodarilo, aby mesto dostatočne využívalo potenciál komunikácie s veľkými firmami, ktoré v meste sídlia. Budem sa to snažiť zmeniť. Mám zámer raz ročne organizovať z pozície primátora diskusné fórum, kde budú pozvaní zástupcovia najväčších firiem, aby sme si vzájomne odkomunikovali, čo firmy trápi, čo by potrebovali od mesta, aby im vyšlo v ústrety. Zároveň aby sme my ako mesto vedeli, čo môžeme očakávať v rámci pomoci v určitých oblastiach, ktoré považujeme za dôležité.

A aké sú vaše priority a plány pre rok 2024?

• Základným cieľom z hľadiska investičných akcií považujem vybudovanie prípojok inžinierskych sietí pre kaštieľ, aby mohla pokračovať postupná obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky. Zároveň by som bol veľmi rád, keby sme sa ako mesto posunuli v oblasti financovania cyklotrasy. Máme právoplatné stavebné povolenie na nosnú cyklotrasu cez centrum mesta. Bol by som rád, keby sme našli zdroje na jej financovanie. Zároveň chceme dotiahnuť existujúce projekty, ktoré máme ukončiť v tomto roku. Dúfam, že v priebehu roka sa nám ich podarí dotiahnuť aj účtovne, aby sme mali čo najmenšie korekcie zo strany riadiacich orgánov. Čo sa týka ďalších väčších investičných akcií patrí medzi priority už spomínaný štadión. Rovnako aj športová hala v areáli Obchodnej akadémie Sereď, ktorá patrí momentálne Trnavskému samosprávnemu kraju a prebiehajú rokovania o zámene majetku. Bol by som veľmi rád, aby sme vedeli zabezpečiť istotu fungovania športových klubov v rámci tejto športovej haly.

Už to bolo spomenuté, že problémy s mostom nastolili kritickú situáciu v doprave. Ako vidíte situáciu s dopravou v meste?

• V rámci dopravy je viacero strategických projektov, ktoré sme si určili ešte vo volebnom programe. Prvým z nich je severný obchvat mesta Sereď, ktorý naberá na dôležitosti, keďže výstavba v severnej časti mesta sa rozrastá a vznikajú problémy v centre pri zlievaní dopravných tokov. Ak sa nám podarí v dohľadnej dobe odstrániť problém s uzavretým mostom, tak sa vrátime k bežnému fungovaniu dopravy v meste. Tým pádom ľudia znova pocítia dopravné zápchy, ktoré centrum vlastne rozdeľujú na severnú a južnú časť. Pokiaľ nebudeme postupovať v procese, ktorý je nevyhnutný k tomu, aby sme sa dopracovali k severnému obchvatu, tak nás to časom dobehne.

Aký je váš pohľad na mestský rozpočet v roku 2024?

• Veľmi ťažká otázka. Myslím si, že veľmi podobnú odpoveď by ste dostali v každej samospráve. V tejto dobe bolo veľmi ťažké zostavovať rozpočet. Dopadajú na nás určité legislatívne opatrenia, ktoré boli v minulej dobe prijaté. Zdroje financovania, ktoré prichádzajú zo strany štátu, sa nám neustále znižujú. Sú menšie a menšie ako boli prognózované. Zostavovanie rozpočtu bolo veľmi náročné vzhľadom na neistotu v príjmovej strane, keďže nebolo zrejme, aké bude programové vyhlásenie vlády. Nechcem sa sťažovať, poviem len ohľadne zdrojov, takisto ako každá iná samospráva sme nútení hľadať v rámci vlastných kompetencií možnosti dofinancovania výpadku príjmov zo strany štátu. Zvyšujeme poplatok za odpad, tomu sme sa nevyhli. Ide o navýšenie poplatku o 20 percent. Stále je to len vyrovnanie straty, ktorá nám narastá zvyšovaním poplatkov za uskladnenie odpadu na skládkach, aby sme nezaťažovali ešte viac rozpočet mesta. Nepristúpili sme k zvyšovaniu daní z nehnuteľností určených na bývanie, ale pre podnikateľské subjekty sme tu mali tri sadzby, ktoré sme navrhli zjednotiť, pričom prišlo k veľmi miernemu zvýšeniu hornej sadzby.

Snaží sa mesto prilákať nové investície a podporovať miestne podnikanie?

• Čo sa týka nezamestnanosti v meste máme jednu z najnižších mier v rámci celého Slovenska. Máme vybudovaný najväčší priemyselný park, ktorý je pripravený ešte pre ďalších investorov. Myslím si, že samotná poloha mesta je hodnotená investormi ako veľmi výhodná, či už v dostupnosti na rýchlostnú komunikáciu R1 alebo napojenia na diaľnicu D1. Čiže mesto nepotrebuje aktívne lákať ďalších zamestnávateľov, nakoľko v súčasnosti už existujúci majú veľký problém s náborom nových zamestnancov. To je vlastne problém našich firiem, že si nevedia zastabilizovať zamestnancov. Nie je úplne cieľom mesta lákať ďalších investorov, ale ponúknuť atraktívne trávenie voľného času tým, ktorí sú tu, aby sme zastabilizovali zamestnancov, ktorí tu chcú žiť a nechcú sem len dochádzať.

Tým, že netrpíte nedostatkom zamestnávateľov sa automaticky ponúka otázka s nedostatkom ubytovacích kapacít v meste, ktorú ste naznačili už v predchádzajúcej odpovedi. Aké sú možné riešenia?

• Jednou z vecí, ktoré som nespomenul pri severnom obchvate je práve to, že vytvorenie tohto prepojenia medzi severom a juhom by otvorilo novú cestu možného rozvoja ďalších obytných zón. Aj toto je téma v komunikácii so zástupcami veľkých spoločností, ktoré v meste sídlia. Prízvukujem potrebu tohto obchvatu práve tým, čo by im to mohlo priniesť a to je rozvoj ubytovacích kapacít. To znamená bytovej zástavby respektíve hromadnej bytovej zástavby v ďalších častiach. Ak chceme uvažovať nad rozvojom územného plánu alebo ďalšou zástavbou, mesto Sereď má veľmi špecifickú polohu. Z jednej strany je limitovaná riekou Váh, z druhej železnicou. Pokiaľ nebudeme mať ďalší prepoj cez železnicu, tak sa nebudeme mať kam rozrastať.

V predchádzajúcej odpovedi to už bolo naznačené, ale aké sú teda vaše dlhodobé vízie pre rozvoj mesta?

• Rozvoj Serede je spojený najmä s rozvojom dopravy, ktorá je momentálne limitujúca. Vidíme to u iných miest, kde keď takýto obchvat postavili, aj keď iba lokálny, tak pritiahli alebo umožnili ďalší rozvoj. U nás si myslím, že ešte stále máme nesplnenú domácu úlohu aj čo sa týka centra mesta. Takže sa máme kam posúvať, čo zlepšovať. Aj preto som veľmi rád, že sa mi podarilo dohodnúť sa s architektom, ktorý prichádza na pozíciu hlavného architekta mesta. Pozrieme sa po odbornej stránke na to, ako smerovať ďalší rozvoj mesta, ktorý bude lepšie regulovaný ako doteraz.