druhý sviatok vianočný ilustračne
druhý sviatok vianočný ilustračne

Na Štefana: Druhý sviatok vianočný v tradičnej kultúre

V tradičnej ľudovej kultúre sa nachádzali pozostatky pradávnych predkresťanských obradov, zvykov a úkonov počas celého vianočno-novoročného obdobia. Ich význam spočíval najmä v prosperitnej mágii, ktorá mala zabezpečiť zdravý a úspešný priebeh nadchádzajúceho nového hospodárskeho roka. Obsahovali úkony, zákazy a príkazy, veštby a tiež pranostiky.

Štefan – druhý sviatok vianočný

Štefan – druhý sviatok vianočný, je charakteristický aj rôznymi formami spoločenského ruchu. Napríklad návštevami príbuzných, či susedov, ale aj vinšovaním alebo obchôdzkami. V tento deň sa stretávali široké rodiny, chodilo sa na návštevy, čo pretrvalo až do dnešných dní.

Úroda, blahobyt a šťastie

Na Štefana sa robili úkony, ktoré mali zabezpečiť úrodu, blahobyt a šťastie. Charakteristické bolo vinšovanie a obsypávanie zrnom, ktoré neskôr cirkev prijala a vysvetľovala ako pamiatku ukrižovania svätého Štefana.

Obchôdzka z kouačem aj ukončenie služby

Ľudia sa brodili so zvieratami cez sneh alebo vo vode, čo im malo zabezpečiť zdravie po celý rok. Medzi roľnícke zvyky, ktoré mali priniesť prosperitu, patrilo obsypávanie zrnom spojené s vinšovaním.

Na druhý sviatok vianočný zároveň bola aj možnosť uzatvoriť novú pracovnú dohodu. Na Záhorí vznikla z tejto obyčaje tradícia – tzv. obchôdzka z kouačem. Bol to slaný koláč s ozdobnými stuhami. Mládenci obchádzali domy dievčat, žartovnou formou ponúkali paholka do služby.

V niektorých oblastiach západného Slovenska sa na Štefana končil služobný rok. Poľnohospodárski robotníci dostávali od hospodára veľký koláč – mrváň, ktorý niesli na palici. Bol ozdobený jablkom i rozmarínom. Bol znakom úspešne ukončenej služby.

https://www.nazahori.sk/od-stedreho-dna-do-stefana-vianocne-zvyky-na-kopaniciach/

Ukončenie adventu a Štefanská zábava

Obvyklé boli rôzne obchôdzky mládencov s maskami, počas ktorých dostávali v domoch rôzne odmeny, tie večer zužitkovali pri usporiadaní štefanskej zábavy, prvej po skončení adventu.

Aktívni v spoločenskom živote boli hlavne mladí ľudia. Na Záhorí mládenci chodili šibať dievčence brezovými prútmi, v okolí Myjavy ich polievali, aby boli zdravé a pekné. V niektorých obciach Záhoria, Kysúc a Hontu sa volil nový mládenecký richtár a zároveň sa prijímali noví členovia do mládeneckého spolku.

Mágia počiatku

Mágia počiatku bola súčasťou predpovedí počasia, úrody, sobášov, narodení i úmrtí v rodine či obci. Prostriedkami na dosiahnutie želaných účinkov a cieľov bolo postenie sa, umývanie v tečúcej vode a šibanie prútikmi, obchôdzky s maskami, koledovanie i vinšovanie:

Ak je na Štedrý deň mnoho hviezd, bude mnoho vajec.

Lepšie Vianoce treskúce nežli tekúce.

Na svätého Štefana nesmie už byť barina.

Čo zostalo súčasťou novodobých Vianoc?

Z množstva vianočných agrárno-prosperitných zvykov a úkonov väčšina stratila najneskôr v druhej polovici 20. storočia svoj význam. Poverové predstavy postupne zanikli a rozsah obyčajov sa zúžil. Naopak, súčasťou aj dnešných Vianoc bývajú v domácnostiach ako zábavný prvok v rámci sviatočnej atmosféry rôzne veštenia, vinšovanie a spievanie kolied. Dôraz sa kladie na výzdobu domu, darčeky a vianočné jedlá.

zdroj: SNM – Historické múzeum

O Redakcia

Pozri aj

Fajansy z Malaciek plagát

Stretnutie s históriou: Fajansy z Malaciek v zbierkach Záhorského múzea

Pokračujú prednášky z cyklu Stretnutie s históriou v Malackách. V náhradnom termíne sa budúci utorok …

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *