Kostol sv. Margity Antiochijskej v obci Kopčany v okrese Skalica sa napriek svojmu úctyhodnému veku dostal do záujmu verejnosti až v tomto tisícročí. V roku 2004 boli v jeho okolí objavené veľkomoravské hroby, ktoré dokázali, že pôvod kostola siaha až do doby Veľkomoravskej ríše.
Kostol pochádza z 9. storočia
Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí v blízkosti rieky Moravy. Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno – historických súvislostiach. Ide o malú jednoloďovú stavbu s presbytériom. Predpokladaná doba vzniku sa odhaduje na druhú polovicu 9. storočia za vlády posledných Mojmírovcov.
V súčasnosti prechádza rekonštrukciou
V súčasnosti prechádza kostolík rekonštrukciou exteriérového plášťa. „Ide o repliku predrománskych omietok, ktoré sa tu zachovali. Najskôr sme ich zachraňovali, stabilizovali a fixovali. Urobili sme z nich formy a následne rekonštrukčné kópie, ktoré pôjdu do múzea. Ide totiž o unikát – zhruba 1100 rokov staré omietky a hlavne technológia akou boli spracovávané,“ prezradil akademický sochár a reštaurátor Tomáš Lupták, ktorý má reštaurátorské práce na starosti.
V rámci rekonštrukcie sa našlo veľa otlačkov textílií, o ktorých teraz vieme, že boli pritlačené ľudskými rukami. Aj technológia spracovania vápennej kaše bola v tom čase pravdepodobne robená prioritne rukami. „Rekonštrukcia je formálne napodobivá, to znamená, že sa túto technológiu snažíme zopakovať s tým, že sme zlepšili parametre vápennej kaše. Tým, že sme ďaleko od vody, si ľudia v minulosti pravdepodobne sami vyrábali hasené vápno. To malo za následok, že šetrili omietkou a vrstva bola veľmi tenká,“ doplnil reštaurátor.
Prioritne sa ukazuje, že po 15 rokoch, čo bol kostol zbavený omietkovej vrstvy zo začiatku 20. storočia, ktorá bola cementová, sa na prekvapenie zachovala časť predrománskych omietok a aj malá časť renesančných. „V princípe kostolík raz za čas opravili, osekali omietky a opäť naniesli nové. My sme originály prekryli bielym vápenným ličkom aby na jednej strane boli izolované a na druhej to bola signalizačná vrstva. Ak by ich niekto v budúcnosti hľadal alebo za 100 až 200 rokov sa opäť robila rekonštrukciu omietky nanovo,“ doplnil Lupták.
Kostolík prešiel niekoľkými úpravami
Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Kostolík mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň. O účele jeho využitia existujú rôzne hypotézy. Najpravdepodobnejšou verziou je, že nartex slúžil ako hrobka alebo krstiteľnica.
Kostolík prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenou prešla aj výzdoba. Prvá etapa prestavby patrí do konca 12. a začiatku 13. storočia. Na kostole v tej dobe prerobili okná, keď do pôvodne predrománskych boli osadené gotické okná. Ďalšia významná úprava prebehla v roku 1467, keď kostolík už nestačil svojou kapacitou. Preto bol oltár vysunutý z presbytéria do lode kostolíka a veriaci sa zhromažďovali pred ním. S tým súvisí aj osadenie veľkého portálu.
Kostol však neslúžil iba pre náboženské účely. Historickou zaujímavosťou je, že kostolík v druhej polovici 15. storočia fungoval aj ako pevnosť. Okolo kostolíka bola vykopaná kruhová priekopa s valmi. Bolo to počas bojov Mateja Korvína s Jiřím z Poděbrad. Táto priekopa bola neskôr po roku 1471 zasypaná.
Kostolík je zaujímavým miestom na turistiku
V súčasnosti sa miesto stáva čoraz atraktívnejšie pre turistov aj cykloturistov. Po dokončení lávky cez rieku Morava a vybudovaní cyklotrasy, ktorá prechádza v tesnej blízkosti, je kostolík ideálnym miestom aj pre návštevníkov spoza rieky Moravy. Navyše obec Kopčany získala nenávratný finančný príspevok na rekonštrukciu ďalšej kultúrnej pamiatky Kačenárne, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kostolíka. Po rekonštrukcii by v nej mohlo vzniknúť zázemie pre turistov s možnosťou občerstvenia, čo by ešte viac zvýšilo atraktivitu územia pre turistický ruch.
Bude sa uchádzať o zapísanie do UNESCO
V regiónoch na oboch stranách rieky Moravy sa takisto nevzdali ani cieľa, aby bola oblasť zaradená do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO a plánujú sa o tento zápis opätovne uchádzať. Naposledy Slovensko a Česko tento návrh predložili na zápis v roku 2014, ale napokon ho stiahli. Rozhodli sa tak na základe odporučenia Medzinárodnej rady pre pamiatky, ktorá požadovala presvedčivejšie dôkazy o jedinečnosti lokality. Slovenská aj česká strana sa preto rozhodli, že svoj návrh prepracujú a predložia opäť.
[pinf_eventgallery event=’kopcany_kostol_margity_antiochijskej20210128′ attr=images mode=link max_images=39 thumb_width=150 ]