Trnavský kraj Trnavský kraj – aktuálne informácie o regióne
Daniel Vidovič, námestník pre liečebnú starostlivosť a primár Ortopedického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) Skalica v rozhovore o svojej osobnej skúsenosti s Covid-19.
Ako lekár počítal s možnosťou, že sa pri svojej práci v prvej línii môže nakaziť koronavírusom. Počítal s tým, že vzhľadom na svoj vek (48), slušný zdravotný stav a odborné skúsenosti by to malo byť v pohode. Nebolo. Po úvodnom klasickom chrípkovom priebehu ochorenia sa pridali závažné komplikácie a skúsený lekár sa, napriek dobrej fyzickej kondícii, ocitol v bezprostrednom ohrození života. Jeho najťažší zápas, zápas o život, trval týždeň.
V rozhovore aj o tom ako sa dnes pozerá na pandémiu, a aký je jeho názor na očkovanie proti novému koronavírusu.
Aké boli prvé príznaky, že niečo nie je v poriadku?
Prvotné prejavy som mal úplne klasické chrípkové. Prišla únava, bolesti kĺbov, svalov, tušil som, že to môže byť koronavírus, keďže som denno-denne pracoval v plnom nasadení v nemocnici a aj s pozitívnymi pacientami.
Boli v niečom vaše príznaky ochorenia špecifické, iné, ako pri iných ochoreniach?
Práveže spočiatku vôbec, boli rovnaké ako pri obyčajnej chrípke.
Kedy Vám ochorenie diagnostikovali? Viete, kedy a kde ste sa mohli nakaziť?
Diagnostiku som mal hneď v deň prvých príznakov. Najskôr som mal pozitívny antigénový test a hneď na to aj RT-PCR test. Nakazil som sa s najväčšou pravdepodobnosťou pri vytieraní covid suspektných a neskôr pozitívnych pacientov.
Aký bol u vás priebeh ochorenia? Ako dlho trvalo, mali ste komplikácie?
Po prvotnej chrípkovej podobe sa postupne sa pridávali teploty do 38 stupňov, mal som zvláštnu pachuť v ústach aj keď nie stratu chuti. Nastúpila veľká únava, keď som spal aj 16 hodín denne. Po prvých siedmich dňoch sa pridala dušnosť a tá sa každým dňom stupňovala. Na ôsmy deň som musel ísť do nemocnice. Na CT vyšetrení sa potvrdil zápal pľúc a môj stav sa naďalej zhoršoval. Na desiaty deň som skončil na ARO, kde som pobudol šesť dní. Bolo to mojím šťastím v nešťastí, pretože som sa tam dostal len vďaka kolegovi, ktorý lepšie zhodnotil závažnosť môjho stavu ako ja sám a problém s nedokysličeným mozgom. Vlastne mi tým rozhodnutím zachránil život.
Pamätáte si tých šesť dní, ako ste sa cítili? Čo bolo najhoršie?
Prvý deň pobytu si nepamätám vôbec. Len to, ako ma doviezli na oddelenie. A potom až druhý deň ráno. Prebudil som sa a po chvíľke rozmýšľania som si uvedomil, že treba bojovať. Do bodky som plnil pokyny lekárov a sestier. S postupným zlepšovaním som cítil nádej, že to dám. Ale na začiatku to bol strach. Strach o život. Veď ešte mám nejaké plány, deti, ženu, hypotéku – s nikým som sa nerozlúčil. Ten strach ešte podporoval fakt, že v medializovanom prípade úmrtia lekára z Ružomberka na CoVID išlo o môjho bývalého spolužiaka.
Prekvapilo vás, že ste mali tak ťažkú formu ochorenia, ako lekár, čomu to pripisujete?
Áno, prekvapilo ma to. Doteraz netuším, prečo som mal taký ťažký priebeh, veril som si, že ak to dostanem, priebeh bude ľahký. Užíval som vopred rôzne prípravky na odporúčanie imunologičky, otužoval som sa, dva roka sa venujem ľadovému kúpaniu a predsa som mal taký ťažký priebeh koronavírusu.
Ako reagovalo okolie, kolegovia a rodina?
Všetci boli tiež prekvapení z priebehu ochorenia u mňa, mnohí mi pomáhali. Moja obrovská vďaka patrí MUDr. Šteflíkovi a kolektívu OAIM FNsP Skalica pod vedením primára Dr. Sabanoša.
Prekvapil vás koronavírus z lekárskeho hľadiska aj z hľadiska pacienta?
Tušil som, čo je to za ,,pliaga“, ale že to až “takto schytám”, to som naozaj nečakal. Ale je pre mňa veľkou skúsenosťou, že mám skúsenosť aj z pohľadu lekára aj z pohľadu pacienta.
Ako sa po prekonaní koronavírusu pozeráte na pandémiu?
Strach nemám, to nie, ale rešpekt áno a nechápem hoaxerov a popieračov tejto pandémie. Nebojujem s nimi, je to strata času. Radšej každého pozvem vypomôcť do nemocnice na naše covid oddelenie, osobná skúsenosť na vlastné oči a na vlastnej koži je najviac.
Po tejto skúsenosti sa zmenilo niečo vo Vašom pohľade na život, na Vašu prácu?
Vnímam to tak, že som dostal druhú šancu a vážim si to. Som rád, že som sa mohol vrátiť naspäť do práce, medzi kolegov. A ak treba, nemám problém ísť aj medzi covid pacientov.
Boli ste jedným z prvých aj zaočkovaný proti koronavírusu, neváhali ste ani chvíľu, či sa dať očkovať?
Určite som neváhal. Preštudoval som viacero odborných článkov o očkovaní po prekonanom covide. A pretože stále nie je známa dĺžka ani spôsob postinfekčnej imunity, tak v očkovaní vidím šancu na ochranu seba i populácie pred ťažkými priebehmi ochorenia, ako som mal ja.
Čo by ste poradili tým, ktorí s očkovaním váhajú?
Skôr by som povedal, čo by som im neprial – taký priebeh ochorenia, ako som mal ja. Rozhodnutie o očkovaní je slobodná vôľa každého, ale položme si otázku: Kto váha napr. pri očkovaní proti tetanu, rubeole, či iným ochoreniam? Tu sa, bohužiaľ, vytvoril nešťastný mediálny tlak (sociálne siete plné pseudo odborníkov, hoaxy o nebezpečnosti očkovania, skreslené štatistiky) a pod takým tlakom sa ľudia možno rozhodujú inak, ako keby ten tlak nebol.
