Bukovec – história

Prvé stopy po osídlení chotára sú z doby bronzovej, t.j. asi okolo roku 1800 pred naším letopočtom. Vtedy sa slabo osídlený kraj zaľudnil. Neďaleko Bukovca bolo staré hradisko, ktoré svedčí o obyvateľoch tohto regiónu.

Dňa 12 júna 1592 bola vydaná pre obec Bukovec zakladacia listina. Obec Bukovec s vymeranými 32 hoštákmi bola situovaná a ostala pod temenom Kamenca vysokého 452 metrov nad morom. Bukovec sa rozvíjal uprostred hôr, nedostupných a mĺkvych. Preto v ňom nachádzali útočisko všetci tí, ktorí vo svete museli ísť pre náboženské nepokoje alebo kruté utláčanie. Dlhé časy nebolo k Bukovcu schodnej cesty a až v novších časoch asi v polovici 17. storočia bola vybudovaná cesta do o niekoľko rokov staršej Myjavy.

Obec riadil od jej založenia až do roku 1918 richtár s konšelmi, v rokoch 1918 – 1945 to bol starosta s obecnou radou, od roku 1945 – 1989 predseda MNV s radou MNV a od roku 1990 je obnovený názov starosta, ktorý riadi obec spolu s obecným zastupiteľstvom.

Okolo roku 1630 bol v obci postavený kostol, skôr drevená kaplnka, hoci farára v obci nebolo. Cirkevne patril Bukovec pod správu turolúckej fary. Počas hospodárskych problémov tento drevený kostol vyhorel a v roku 1763 bol postavený nový murovaný chrám. 27. septembra 1829 bol vysvetený evanjelický kostol. Na Bukovci bola v roku 1784 založená evanjelická ľudová škola. Širšie vzdelanie a väčšie možnosti v činnosti i slobode hospodárskej i náboženskej priniesli i pozdvihutie obce.

V tomto období mal Bukovec tri mlyny a to jeden v Hlávčickej doline a dva u Marušníkov (Dankov). Začiatkom 20. storočia boli zváľané. 26. mája 1872 bol vysvätený nový evanjelický cintorín na vietoriusovskej árende. V rokoch 1900 – 1901 boli realizovaná rekonštrukcie na evanjelickom kostole a 19. septembra 1901 bol obnovený kostol vysvätený. Koncom storočia prichádza na Slovensku k veľkej vysťahovaleckej vlne, ktorej príčinou boli hospodárske i národné problémy. Táto vlna neobišla  ani Bukovec a veľa rodín odišlo najmä do Ameriky.

Od konca 19. storočia na Bukovci vyrábali biele vtáčikové čipky a pekné výšivky. Začiatkom 20.storočia sa výrazne rozšírilo spracovanie dreva – kolárske, tesárske práce, výroba nábytku a hospodárskeho náradia. Pracovali tu dve píly, a to u Bašnárov a u Dankov.

V prvých rokoch 20. storočia bola v Bukovci realizovaná myšlienka družstevníctva. 23. februára 1902 bolo zvolané zriaďujúce valné zhromaždenie a 16. apríla 1902 sa Potravné družstvo na Bukovci stalo realitou. V roku 1907 bol postavený nový družstevný dom, budova bývalého MNV. Predtým, v roku 1904 nová evanjelická fara.

V lete 1914, práve v čase rozbehnutej žatvy, bola oznámená mobilizácia do vojska – čo vyvolalo vyprázdňovanie obce. Pamätník obetiam z prvej svetovej vojny bol postavený vedľa evanjelického kostola v roku 1925 a sú na ňom napísané mená všetkých, ktorí sa domov nevrátili.

V Bukovci prebehol prevrat v 1918 potichu, bez výtržností a narušenia poriadku. Bola utvorená Národná rada obce Bukovec, ktorej predsedom sa stal evanjelický farár Július Bodnár. Táto rada fungovala až do januára 1919, kedy boli voľby do obecného zastupiteľstva.  V roku 1925 bol vytvorený a vystrojený hasičský zbor. V rokoch 1920 – 1926 bola od základu vybudovaná cesta do Brezovej a v obci bola rozšírená, miestami až na tri metre. Vyštrkovaná a opatrená priekopami bola cesta i do Turej Lúky.

V medzivojnovom období žila obec v podstate dostatočne zabezpečená, takže sa jej obyvateľov spoločenská kríza až tak výrazne netýkala. Od roku 1936 v obci pôsobilo tehliarske družstvo, ktoré pod starým cintorínom vybudovalo tehelňu. Tehelňa bola zrušená v roku 1965.

Počas druhej svetovej vojny boli v okolí obce vybudované viaceré bunkre, a to pod Kamencom, v kamenných vrátach a u Dankov. K priamemu stretnutiu skupiny partizánov s nemeckými vojakmi prišlo u Rafčíkov. Na pamiatku je na mieste skonu partizánov postavený pamätník. Nemecký frontový vojaci prišli do Bukovca 5. apríla 1945 a boli ubytovaní v škole a po domoch v obci. Nemci odišli z obce bez výstrelu.  Bukovec bol oslobodený 7. apríla 1945 príchodom prvých oddielov Červenej armády. Príchod oddielov Červenej armády pripomína pamätná doska na budove  obecného úradu. Pred budovou stojí pamätník padlému hrdinovu SNP vojakovi Jánovi Čermákovi.

Do obce bol v roku 1941 zavedený elektrický prúd. V období päťdesiatich rokov  ľudia odchádzali pracovať i do priemyslu najmä v Myjave a Brezovej.

V roku 1949 bol do bukovského obchodu zavedený telefón a tri roky neskôr bol zavedený i na tunajší MNV. V roku 1953 bol zriadený autobusový spoj Myjava – Bukovec a až v roku 1962 spoj Bukovec – Brezová pod Bradlom.

Celoobecné Jednotné roľnícke družstvo v Bukovci bolo zriadené v roku 1957. V tomto roku sa pristúpilo k výstavbe hospodárskeho dvora, ktorý začali budovať nad horným koncom dediny pri ceste do Rafčíkov. Neskôr boli postavené maštale u Bašnárov, u Kachlíkov a hydinárne u Dankov a u Tulákov.

V roku 1959 bola založená v obci pošta. V šesťdesiatich rokoch prichádza v obci k významnému prebudovávaniu. Domy boli postupne prestavané na zdravšie, svetlejšie a čistejšie. Základy súčasnej školy boli vykopané v roku 1958 a samotná škola bola stavaná v akcii „Z“. Stavba trvala 6 rokov a 1. septembra 1964 začalo vyučovanie v novej dvojtriednej škole. V roku 1966 bola vybudovaná asfaltová cesta do Myjavy. Rokom 1967 bola začatá  výstavba obecného vodovodu z prameňa v Žriedlovej doline. Po uložení vodovodného potrubia bola urobená nová asfaltová cesta cez obec. V obci bolo zavedené nové výbojkové osvetlenie a osvetlenie bolo urobené aj na Záhradách. V roku 1972 sa začalo s výstavbou nového kultúrneho domu. V roku 1977 boli vybudované chodníky pozdĺž cesty z betónových kociek a každý občan položil úsek pred vlastným domom.

1. septembra 1987 bola zrušená základná škola a deti dochádzajú do školy do Brezovej alebo do Myjavy. V tomto období sa vyskytol nedostatok pitnej vody, čo bolo riešené novým vrtom v Žriedlovej doline, vodovod bol dokončený v 1990.

Po prevrate 17.novembra 1989 došlo k zmene politického systému a v roku 1990 novým voľbám do miestnych samospráv.

Zdroj: Obec Bukovec