Záhorie: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach na Záhorí je jedna z najvýznamnejších bazilík na Slovensku. Baziliku každoročne navštívi niekoľko desiatok tisíc pútnikov, predovšetkým na Slávnosť zoslania Ducha Svätého (Turíce) a Slávnosť Panny Márie Sedembolestnej (15. septembra).

Výstavba baziliky

Práce na výkopoch a na spevnení pôdy sa začali v roku 1736. Vychádzalo sa z projektu pavlinského kňaza P. Mateja Vépiho, ktorý bol zároveň aj architektom. Samotný navrhnutý plán baziliky však nebol uskutočnení, nakoľko boli nedostačujúce finančné prostriedky pre realizáciu. Interiér chrámu bol dorobený v roku 1756 a následne sa začalo s maľbou svätyne a chrámovej lode. Tú zhotovil maliar Jozef J. Chamat.

Zvony vo vežiach umiestnili na dané miesto v roku 1765. Takmer za päťdesiat rokov od umiestenia zvonov, v roku 1813 sa uskutočnili opravy hlavného priečelia a oprava striech na bazilike sa vykonala v roku 1851 až 1852. Veľmi rozsiahle práce na bazilike sa konali v roku 1987, kedy sa začalo s jej úplnou obnovou, opravou a rekonštrukciou na stenách, taktiež nové zastrešenie a obnovou dvoch veží, tiež nová elektrifikácia ako aj samotné rekonštrukčné práce na sochách a maľbách. Celková stavba sa viaže k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej sošku umiestnili na hlavnom chrámovom oltári.

Hlavné priečelie baziliky

Západné – ide o hlavné priečelie baziliky, ktoré má stavebne zvýraznenú strednú časť spolu s hlavným portálom. Viacetážové priečelie má v prízemí vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom, v celej šírke priečelia sa nachádza nápis – Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina. Dve vysoké veže ukončujú mohutné priečelie. Profilovými rímsami sú delené veže na tri časti zakončené laternovými baňkami, nad ktorými sú polstĺpy ozdobené pestro vypracovanými hlavicami a barokovými vázami. Okná sú polkruhovo zaoblené. Hlavná loď ma škridlovú krytinu a bočné kaplnky sú kryté plechom.

Svätyňa polkruhového uzáveru má strop v tvare štvrť kupoly, ktorá má tri oválne okná. Anton Hilebrant vypracoval samotný plán oltáru a podľa plánu aj oltár postavili. Dokončili ho v roku 1764 a vyrobený je z červenkastného mramoru. Práve na tomto oltári umiestnili a uložili milostivú sošku Sedembolestnej Panny Márie. Oltár má jednoduchý tvar a tvorí akoby pozadie s rozvinutou drapériou. Čo sa týka sochy Sedembolestnej Panny Márie, má dĺžku 85 centimetrov na výšku a 91 centimetrov na šírku. Z jednej a aj z druhej strany oltárneho stola sa na podstavcoch nachádzajú sochy. Vľavo ide o sochu svätého Jána apoštola pri nochách s orlom a vpravo je socha Márie Magdalény s nádobou na olej. Pohľady oboch spomínaných sôch smerujú na Sedembolestnú Pannu Máriu.

Chrámová loď

Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Popri ľavej päte oblúka sa na podstavcoch nachádzajú dve nové sochy – socha svätého Cyrila a socha svätého Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane podvežia s chórom. Zlaté nápisy sa nachádzajú pod pásom zuborezu, ktoré pochádzajú z piesne s názvom Patrónka Slovenska: „My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, tvoje preveliké bôle často v srdci mávame.“ Podvežové priestory sú zaklenuté.

Kazateľnicu umiestnili na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená. Štyria anjelici nesú atribúty cirkevných otcov: pápežskú tiaru,, kardinálsky klobúk, biskupskú mitru a palicu.

Výmaľba chrámu

Výmaľba chrámu – práce, ktoré sa týkali samotnej výmaľby baziliky vykonal cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora Veľkého, a štyroch evanjelistov.

Chór – pôvodne sa tu nachádzal organ s dvadsiatimitromi registrami. V roku 1771 ho dala postaviť Mátŕia Terézia. V roku 1950 bol nainštalovaný nový organ, ktorý je jeden z najväčších organov u nás. Je päť manuálový s deväťdesiatimidvomi registrami. Za čias pavlínov na chóre pôsobila chrámová hudba a speváci.

Kaplnky

Po oboch stranách chrámovej lode sú tri a tri kaplnky.

Prvý oltár zobrazuje Jána Bosca, ktorý je zakladateľ saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária Pomocnica kresťanov a okolo chlapci. Autorom je Ernest Hochschertner.

Druhý oltár je zasvätený svätému Pavlovi, pustovníkovi. V popredí sa nachádza ženská postava, ktorá drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Krackera z roku 1757.

Tretia kaplnka je s oltárom svätej Anny. Autorom je J. L. Kracker.

Prvá severná kaplnka je zasvätená svätej rodine.

V druhej kaplnke sa nachádza oltárna maľba svätého Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. 1757.

Tretia kaplnka je zasvätená svätým anjelom strážcom. Maľba predstavuje archanjela Rafaela s Tobiášom.

Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami vypĺňajú bočné vstupné priestory po oboch stranách chrámu. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke a južný zasa do kláštornej chodby. Drevené spovedelnice sú umiestené v bočných kaplnkách.

Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do kláštora, baziliky a sakristie. Na konci chodby je na stene umiestnený masívny kríž. Na murive kostola je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia svätého kríža. Stena pri chráme je zaplnená viacerými staršími maľbami, tabuľami o pamätných udalostiach, fotografiami a oznamami.

zdroj: Bazilika Sedembolestnej