Svetový deň včiel oslavujú včelári každý rok 20. mája v deň narodenia Antona Janšu, ktorý bol zakladateľom moderného včelárstva. V roku 1770 menovaný Máriou Teréziou, kráľovnou Rakúsko-Uhorskej monarchie za prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni.
Vedecké štúdie hovoria, že až 75 % druhov plodín a 90 % druhov kvitnúcich rastlín závisí na opeľovačoch. Väčšinu opelenia v Európe zabezpečuje domestikovaný druh včely medonosnej.
Na kilogram medu musia navštíviť až milión kvetov
Včely sú považované za najusilovnejšie tvory, na 1 kilogram medu musia navštíviť až milión kvetov a sú schopné doletieť 6 km od úľa. O tom že sú usilovné svedčí aj fakt, že pracujú približne od štvrtej rána do piatej poobede, napriek tomu za celý svoj život, ktorý trvá približne 35 dní, nazbiera jedna včielka približne polovicu čajovej lyžičky medu.
Čo sa stane, keď zahynie posledná včela?
Včela medonostná NaZáhorí
Včiel vo svete ubúda
Včiel a včelstiev na svete značne ubúda, príčinou sú najmä aktivity človeka. Nedostatkom kultúrne chovaných včelstiev trpia hlavne krajiny Európy. Spôsobuje to nízka rentabilita profesionálnych včelárskych hospodárstiev. Tie ovplyvňujú nízke ceny dovozového medu na globálnom trhu. Ale aj výrazné medziročné výkyvy v produkcii medu spôsobené zmenami klímy a krajiny. V neposlednom rade ovplyvňujú chov včiel zvýšené náklady na obnovu početného stavu včelstiev v súvislosti s ich zvýšenými úhynmi.
Včela medonosná
Včela medonosná (Apis mellifera) a patrí do skupiny takzvaného „sociálneho hmyzu“. Každé včelstvo sídliace v úľoch alebo iných dutinách tvorí:
- jedna matka
- prechodne stovky trúdov
- desaťtisíce robotníc
- včelie dielo
- medové a peľové zásoby
- plod