Skalický trdelník a tance s vyhadzovaním z myjavskej oblasti pribudli do nehmotného kultúrneho dedičstva

Ministerka kultúry Natália Milanová oficiálne zapísala do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska šesť nových prvkov.

K existujúcim 26 prvkom najnovšie pribudli

• Skalický trdelník
• Tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti
• Črpáky
• Jánošíkovská tradícia
• Goralská kultúra
• Karička z Parchovian

“Slovensko je nesmierne bohaté na pestré tradície a zoznam, ktorý dnes podpisujem, je toho dôkazom. Verím, že k nim postupne pribudnú aj ďalšie unikátne prvky, lebo núdzu o ne ozaj nemáme,” vyjadrila sa počas dnešného slávnostného podpisu ministerka kultúry Natália Milanová.

“Slávnostnými okamihmi ako je aj tento dnešný, prispievame k tomu, aby boli naše tradície a zvyky zachované pre ďalšie generácie. Je to je obzvlášť dôležité pre identitu a históriu krajiny a národa,” dodala na záver.

V polovici decembra sa na 16. zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO v Paríži bude rozhodovať aj o zápise prvku Sokoliarstvo, živé dedičstvo do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Slovenská republika by sa tak mala pripojiť k medzinárodnej nominácii tohto prvku, ktorú predkladajú Spojené arabské emiráty.

Skalický trdelník

Skalický trdelník ako špeciálny koláč s tvarom dutého valca a posypaný upečenými orechmi je historickou súčasťou mesta Skalica aj jeho bezprostredného okolia už takmer 200 rokov. Postup výroby Skalického trdelníka sa prenáša z generácie na generáciu len priamym odovzdávaním receptúry a praktických skúseností.

Tvar dutého valca na Skalickom trdelníku vzniká namotávaním tenkého šúľku cesta na drevenú tyč zvanú trdlo, k čomu je potrebná určitá zručnosť a skúsenosť. Rovnako tak je potrebné mať skúsenosti s viskozitou cesta, aby z neho bolo možné vyrobiť šúľok potrebnej pevnosti a pružnosti, čo potom umožní jeho namotanie na trdlo. Pôvod tohto koláča je podľa dostupných zdrojov v Sedmohradsku, odkiaľ starú receptúru do Skalice priniesol kuchár grófa Gvadányiho na začiatku 19. storočia.

Trdelník sa veľmi rýchlo stal populárnou pochutinou a zo šľachtických domácností sa dostal do kuchýň bežných obyvateľov. Stal sa súčasťou tradičných obradov, výročných zvykov a sviatočných tabúľ. Z hľadiska etnografického tvorí Skalický trdelník originálny a veľmi špecifický prvok kulinárie severného Záhoria.

Zo Skalice sa tradícia výroby a pečenia tohto koláča rozšírila i do okolitých obcí mikroregiónu, kde sa ju, po vzore Skalice, podarilo udržať až do súčasnosti v takmer nezmenenej podobe.

Nositeľom prvku sú výrobcovia, ktorí sú združení v občianskom združení Skalický trdelník. Toto združenie je garantom zachovávania jeho tradičnej výroby a pôvodného vzhľadu, chuti, vône a ostatných parametrov. Spoločenstvo výrobcov združených v občianskom združení vytvára podmienky pre rozvoj výroby a propagácie Skalického trdelníka, takisto pre podporou nových výrobcov, propagačných a prezentačných aktivít organizovaním a spoluorganizovaním akcií týkajúcich sa výroby Skalického trdelníka.

Ďalšími nositeľmi prvku sú všetci výrobcovia Skalického trdelníka, ktorí spĺňajú podmienky jeho špecifickej výroby. Trdelník predstavuje reprezentatívny prvok mesta a symbol pre obyvateľov Skalice i okolitého mikroregiónu

Tance s vyhadzovaním v myjavsko-trenčianskej oblasti

Krútivé tance s vyhadzovaním partnerky, lokálne nazývané aj na kúbi, vihadzovaná, vihadzuvaná, sellácka, slovenská, slovenčina, šálená, lubinská, vrťená, hustí, čardáš sú špecifickým prejavom tanečného folklóru na území medzi mestami Myjava a Trenčín a v ich blízkom okolí a tiež v podhorských obciach na ľavej strane Váhu južne od Nového Mesta nad Váhom.

Sú to krútivé párové tance starého štýlu, improvizačného charakteru. Forma tanca nesie všetky znaky starších párových tancov v uzavretom držaní a polobočnom postavení tanečníkov. Štruktúra tanca pozostáva z viacerých tanečných dielov – predspev či rozkaz tanečníka pred muzikou, cifrovanie tanečníka, privolanie partnerky, cifrovanie partnerov, párové krútenie a dvíhanie partnerky.

Priebeh tanca nemusí obsahovať všetky spomínané diely, no práve vyhadzovanie partnerky je výrazným identifikačným znakom tohto tanca v myjavsko-trenčianskej oblasti. Tanečník v tesnom držaní vyhadzuje tanečnicu do výšky tak, že si mu po výskoku kľakne či sadne na bedro, stehno, plece. Tanec mal a má zábavnú funkciu, no nedá sa vylúčiť jeho súvis s mágiou plodnosti. Nositeľmi prvku boli v minulosti účastníci tradičných tanečných príležitostí pri ľudovej hudbe, ktorí zohrávali najdôležitejšiu úlohu pri tradovaní prvku do súčasnosti.

Zmenou tanečného repertoáru sa však tieto tance dostávali do úzadia a ich nositeľmi sa od polovice 20. storočia stávali aj členovia folklórnych kolektívov. Tí zachovávajú prvok vďaka interpretácii v rámci scénických podujatí, ale aj v rámci spontánneho tancovania počas edukačných aktivít a zábav pri ľudovej hudbe až do súčasnosti. Krútivé tance s vyhadzovaním partnerky sú vnímané miestnym spoločenstvom, ako aj pri pohľade zvonka, ako najvýraznejší identifikačný symbol tanečného folklóru myjavsko-trenčianskej oblasti.