Vianoce: Od Štedrého dňa do Štefana – ľudové zvyky na Kopaniciach

Vianoce sú odjakživa opradené rôznymi ľudovými zvykmi a tradíciami. Nie je to inak ani na Myjavských kopaniciach, ktoré sú známe svojím bohatým folklórnym životom. Mnohé zvyky z minulosti sa tu zachovali a dodržiavajú dodnes.

Na myjavských kopaniciach sa na Vianoce dodnes zachovali zvyky a tradície, ktoré vychádzajú z bohatého folklórneho, ale aj cirkevného života. Vianočné sviatky sú zavŕšením štvortýždenného adventného obdobia a vrcholia 24. decembra Štedrým dňom.

Štedrý večer

Porozprávali o nich odborné pracovníčky Centra tradičnej kultúry v Myjave. „Na Myjavsku sa tomu hovorilo Svat večer ako Svätý večer. Gazdovia museli obriadiť zvieratá, ženy museli doobeda upiecť koláče a navariť vianočné jedlá,“ predstavila štedrovečerný deň na Kopaniciach Jana Zelenayová.

Neodmysliteľnou súčasťou domácností bol aj vianočný stromček, ktorý však mal v minulosti inú podobu ako dnes. „Častokrát to bola iba halúzka, lebo tradícia stojatých vianočných stromčekov prichádza z nemeckého prostredia až v priebehu 20. storočia. V staršom období si ľudia zavesili zelenú halúzku nad štedrovečerný stôl, čo bolo vlastne najsymbolickejšie miesto, kde sa počas štedrovečerného času zdržovala celá rodina,“ prezradila Lenka Šútorová-Konečná a pokračovala o tom, čo sa tradične pieklo a varilo na Myjavských kopaniciach: „Štedrovečerný stôl na Myjave u evanjelikov bol bohatý. Na stole muselo byť z každej úrody. Museli byť strukoviny, obilie, chlieb, konzumovali mäso, mäsové výrobky. Dôležitá bola aj slepačia polievka s hrtánkami, čo je obradová cestovina. Tradične ako aj v iných lokalitách jedli múčne jedlá s makom, u nás sa im hovorilo púčky inde pupáky.“

Pred večerou sa dodržiavali viaceré kresťanské tradície. „Gazda s gazdinou nesmeli odchádzať od stola. Všetko muselo byť nachystané pred ňou. Požehnal sa príbytok aj to, čo bolo na tom stole. Modlili sa a potom si zaspievali vianočnú pieseň,“ doplnila Zelenayová.

Po večeri chodili deti ale aj dospelí vinšovať a spievať koledy pod okná príbuzných a susedov. Na Myjavsku sa táto tradícia nazývala poštedráky. „Chodili ich vinšovať rôzne skupiny obyvateľstva. Chodili aj Rómovia a mali špecifické koledy,“ doplnila Šútorová-Konečná.

Prvý sviatok vianočný

Mágia štedrého večera sa takto pozvoľna skončila a nasledoval najväčší vianočný sviatok Deň Božieho narodenia alebo Prvý sviatok vianočný.

Tento deň v predkresťanskom období symbolizoval znovuzrodenie Slnka. Podľa cirkevného kalendára je dňom narodenia Ježiša Krista. V tradičnej kultúre sa k nemu viažu praktiky mágie počiatku, ale aj mnohé zákazy a obmedzenia. „V tento deň sa mali všetci zdržiavať doma. Malo vládnuť ticho. Nesmeli sa navštevovať ani príbuzní. Žena v tento deň mala do cudzieho domu zákaz, lebo to mohlo priniesť nešťastie. Naopak vítaný bol muž a malí chlapci, ktorí chodili skoro ráno vinšovať do týchto príbytkov,“ ozrejmila zvylosti na Kopaniciach Jana Zelenayová.

„Vinšujem vám na této nastávajúce svátky, aby vám dal pánboh zdravia, šťastia, hojného božského požehnania. Na statečku rozmoženia, na detičkách potešenia a šecko, čo si len od milého pána Boha žádate,“ prezradila jeden z vinšov, ktorý sa dodnes zachoval na Kopaniciach Lenka Šútorová-Konečná.

Na Božie narodenie sa nevykonávali žiadne práce, nevarilo sa, zužitkovalo sa to, čo bolo pripravené na štedrovečernom stole. Ľudia sa mali predovšetkým utíšiť a byť vo vianočnej atmosfére narodenia Ježiška.

Druhý sviatok vianočný

Po prvom sviatku vianočnom prichádza druhý alebo Deň Štefana. „Tento bol odlišný od tých predošlých. Skončilo pôstne obdobie, kedy boli určité veci zakázané. Dovtedy nemohli byť žiadne tanečné zábavy, žiadne vyspevovanie. Toto na Deň Štefana skončilo a bol to prvý deň, kedy sa robili rôzne obchôdzky po domoch resp. návštevy. Práve tá dievčenská a mládenecká spoločnosť si to veľmi obľúbila. Napr. na Lubinských kopaniciach chodili takzvane babinuvat. Robili takú obchôdzku aj s muzikou po domoch, kde mali slobodné dievčatá. Vždy prišli, zavinšovali a zároveň si pospievali a niekedy ich aj vytancovali. V podstate ich pozvali na večernú, dodnes zaužívanú, Štefanskú zábavu. Tieto zábavy sú až do dnešného dňa všeobecne obľúbené,“ prezradila ako prebiehal Štefan na Kopaniciach Lenka Šútorová-Konečná.

Zvykom tohto dňa bolo nakŕmiť hydinu z odložených štedrovečerných jedál, aby dobre niesla vajcia. Na Štefana sa tiež ľudia a kone brodili v snehu alebo studenej vode, aby boli po celý rok zdraví.

Ľudia v minulosti verili v magickú moc Vianoc, ktoré boli spojené s tradíciami, zvykmi a tajuplnými obradmi. Mnohé z nich sa zachovali dodnes a vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru sviatočných dní, ktoré práve prežívame.